Áno, myslím, že som nebol jediný, kto sa na túto udalosť tešil a zároveň do nej vkladal isté očakávania.

Prezentácia projektov sa konala pod záštitou primátora hlavného mesta pána Ďurkovského za prítomnosti viacerých pre mňa osobností verejného života. Všetko sa to začalo slávnostnými príhovormi či už organizátorom projektu pánom Neupauerom, predsedom KPVS (Konfederácia politických väzňov Slovenska) pánom Antonom Srholcom a niekoľkými ďalšími príhovormi, ktoré svojím obsahom určite zapôsobili na nie jedného zúčastneného. Nakoniec sme sa dostali ku slovu my, študenti a snáď aj jemne nervózni, uvedomujúc si vážnosť chvíle. Začali sme prezentovať naše práce, ktoré sme tvorili a zháňali aj potrebné dokumenty počas niekoľkých mesiacov dozadu.

Pre mňa osobne to boli neopísateľné chvíle, kedy som mohol otvorene hovoriť s vyššou dávkou vážnosti o problémoch minulých dôb a o spoločenskom zriadení v našej republike počas 2. polovice 20. storočia - o komunizme. Áno, cítil som potrebu povedať o tom, čo sa dialo a na čo konkrétne sme narazili my počas ciest nášho bádania, aby si spoločnosť a najmä naši rovesníci uvedomili, čo si iba pred zopár desiatkami rokov museli vytrpieť naše staré matere, otcovia, rodičia, príbuzní, známi. Ako som spomínal aj počas prezentácie našej práce, že práve títo ľudia boli tými hrdinami, ktorí sa snažili zabezpečiť nám lepšiu budúcnosť, aj napriek tomu, že bojovali proti zriadeniu, voči ktorému sa rovnocenný boj viesť nedal.

Myslím si, že všetkých 9 odprezentovaných prác prinieslo opäť viac svetla do komunistických praktík vládnutia a pomohlo poukázať na konkrétnych ľudí. Tieto práce sú taktiež veľkým plusom aj pre mňa osobne, kedy som mal možnosť aj ja spoznať životné osudy ďalších "nenápadných hrdinov". Odmenení sme boli peknými publikáciami, a spomienkovými predmetmi. Určite stojí zmieniť sa aj o podľa môjho názoru šľachetnej podpore pánov europoslancov Mikolášika, Šťastného a Zalu. Prví dvaja menovaní sa zúčastnili aj prezentácie projektov, čo si osobne vážim, a venovali nám pznávací zájazd do Štrasburgu, za čo im patrí veľké ĎAKUJEM, pretože spoluprácu mohli odmietnuť, tak ako to spravilo zopár oslovených ministerstiev.

V závere tejto konferencie pri ďakovných slovách predsedu KPVS Antona Srholca som dostal najväčšie ocenenie za napísanie práce a to jeho úprimnú vďačnosť. Ešte nikdy vo svojom živote som necítil toľko úprimnej vďačnosti naraz od jedného človeka. Bol šťastný, že naša mladá generácia sa zaujíma o tých, ktorí za čias komunizmu trpeli a ich životné osudy sa dostávajú konečne po dlhých rokoch na svetlo sveta.

Tento projekt mi dal do života mnoho skúseností a najmä mi dal možnosť uvedomiť si, čo je sloboda a demokracia, o ktoú je potrebné zvádzať neustály boj a najdôležitejšie je pre mňa to, že to už to neberiem ako frázu, ale ako pojem, ktorého váhu si naplno uvedomujem. Preto budem do budúcich rokov tento projekt podporovať, aby sa doň zapojilo čím viac mladých ľudí.